Stručná história prístupu LEADER

Leader bol spustený v roku 1991 s cieľom zlepšiť rozvojový potenciál vidieckych oblastí čerpaním z miestnej iniciatívy a zručností, podporiť získavanie know – how o miestnom integrovanom rozvoji a šíriť toto know – how do ďalších vidieckych oblastí.

Ciele Leaderu sú v súlade s cieľmi celkovej politiky rozvoja vidieka EÚ. Vyvíjajúca sa SPP zohľadňuje rozmanitosť vidieckych oblastí a krajín, bohaté miestne identity a zvyšujúcu sa hodnotu, ktorú spoločnosť kladie na vysoko kvalitné prírodné prostredie. Toto sú potvrdené hlavné aktíva vidieckych oblastí EÚ.

Rôzne prístupy k rozvoju vidieka, ktoré sa skúšali do začiatku deväťdesiatych rokov, boli typicky sektorové, orientované prevažne na farmárov, s cieľom podporiť štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve. Používali prístupy “zhora nadol” a systémy podpory, o ktorých sa rozhodovalo na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Nie vždy povzbudzovali miestnych aktérov, aby získali zručnosti a stali sa architektmi budúcnosti svojich oblastí. Územný prístup zdola nahor, ktorý zapája miestne spoločenstvá a pridáva hodnotu miestnym zdrojom, sa postupne začína pokladať za novú cestu k vytváraniu pracovných miest a podnikov vo vidieckych oblastiach. Leader začal experimentálnym spôsobom na miestnej úrovni spájať rôzne projekty a myšlienky, aktérov a zdroje. Ukázal sa ako ideálny nástroj testovania rozširovania príležitostí pre vidiecke oblasti.

Leader je súčasťou širšej politiky rozvoja vidieka EÚ a má tri generácie:

Leader I (1991 – 1993)

Leader II (1994 – 1999)

Leader+ (2000 – 2006)

LEADER I (1991 – 1993)

Leder I bol zameraný na mobilizáciu a animáciu, vytváranie partnerstiev, naučenie sa vytvárať miestne rozvojové stratégie. Inovatívne akcie boli zadefinované pomerne jednoducho ako aktivity, ktoré sa predtým v území nerealizovali alebo boli financované z iných programov. Tou pravou, radikálnou inováciou Leaderu boli miestne akčné skupiny, ktoré dostali k dispozícii balík financií a v podstate voľnú ruku pri rozhodovaní sa o obsahu ich podnikateľského plánu. Iniciatíva Leader I zdôrazňovala vytváranie sietí schopností ako regionálneho územného nástroja. Sieť programu Leader I bola považovaná za cenný zdroj informácií pre miestne akčné skupiny a pomohla mnohým vidieckym oblastiam dostať sa z izolácie. Išlo o prvý významný experiment EÚ v oblasti endogénneho rozvoja vidieka založeného na prístupe zdola – nahor, ktorý sa orientoval skôr na územie ako sektory a do procesu rozhodovania o jeho rozvoji aktívne zapájal miestne komunity. Zapojilo sa do neho 217 miestnych akčných skupín v rámci EÚ 15.

Väčšina projektov podporených v tomto období sa týkala vidieckej turistiky, výroby poľnohospodárskych produktov a ich uvádzanie na trh, malých a stredných podnikov, remesiel a miestnych služieb.

LEADER II (1994 – 1999)

Počas Leaderu II aktéri vidieckeho rozvoja, ako aj inštitúcie na rôznych úrovniach už lepšie chápali charakteristiky celého procesu. Dôraz sa posunul na iné prvky a to na skutočne inovatívne akcie, spolupráci ma sieťovanie sa miestnych akčných skupín, hodnotenie, vrátane seba – hodnotenia všetkých aktivít uskutočňovaných miestnymi akčnými skupinami. Iniciatíva Leader II podporovala hlavne inovačné projekty, ktoré demonštrovali nové prístupy k rozvoju vidieka, výmenu skúsenosti a know – how a projekty medzinárodnej spolupráce. V tomto období boli definované charakteristické prvky prístupu Leader a podporované boli hlavne inovatívne projekty, spolupráca a sieťovanie medzi MAS.

Dokopy bolo podporených 906 MAS a ďalších 92 kolektívnych orgánov v EU15.

Táto fáza bola hodnotená ako veľmi úspešná najmä z pohľadu tvorby pracovných miest na vidieku, vzniku nových produktov a služieb.

LEADER+ (2000 – 2006)

S Leaderom+ sa objavil posun aj ku špecificky tematicky zameraným prístupom (zmena technológií, využitie prírodných a kultúrnych zdrojov, kvalita života vo vidieckych oblastiach, pridaná hodnota k miestnym produktom), ktoré môžeme v súčasnosti nájsť v nariadení o rozvoji vidieka č. 1689/2005. Leader+ nebol iba pokračovaním Leaderu II, ale vo svojich cieľoch išiel omnoho ďalej, a to predovšetkým tým, že podporoval vznik kvalitných a náročných integrovaných stratégií pre rozvoj vidieckych celkov. Kládol tiež veľmi silný dôraz na spoluprácu a vytváranie sietí medzi vidieckymi oblasťami. Iniciatívu LEADER+ implementovalo 893 MAS v rámci EU15, ku ktorým v rokoch 2004 – 2006 pribudlo ďalších 281 MAS z nových členských krajín. Tie síce nemali možnosť zapojiť sa do iniciatívy v tomto období, avšak mohli realizovať podobné opatrenia v rámci svojich operačných programov, čo využilo 6 nových členských štátov, a to Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko.

Aj vďaka dosiahnutým výsledkom je prístup Leader od roku 2007 začlenený do politiky rozvoja vidieka EÚ už nie ako samostatný program, ale ako súčasť národných programov rozvoja vidieka.